A+A+E

Ako som sa dnes na seba pozerala v zrkadle, premýšľala som nad tým, prečo som sa obliekla do týchto farieb. Predsalen, čierna a sivá nepôsobia práve najšťastnejšie. No pri mne je opak pravdou. Nebudem tvrdiť, že sa neobliekam podľa nálady, ale nie vždy to, čo mám na sebe odzrkadľuje i moje myšlienky. Potrebovala som niečo, v čom vydržím celý deň a budem sa stále cítiť pohodlne. V skutočnosti som šťastná a to veľmi. Dôkaz: kvetinové pastelové kecky- po našom. Mám všetko, čo potrebujem. Rodinu, priateľov a momentálne ma poslúcha aj moja imunita. No nemám sa z čoho tešiť? :) 

Popýtam sa i vás. Čo vy a vaša nálada, pocity? Prejavujú sa v obliekaní? Dostávate svoje emócie prostredníctvom módy na povrch? 

Dnes som s kamarátkou absolvovala osemhodinovú tour de Bratislava ( snáď to je napísané správne)... Zastávka Avion, Aupark a Eurovea. Potrebovala som si vymeniť legíny, keďže svetlo v obchodoch naozaj "prikresľuje". Perfektné, na pohľad bezchybné oblečenie v reáli vyzeralo... no, otrasne. Prekvapila ma milosť a ochota  predavačiek. Som rada, že aspoň v niektorých obchodoch sa k zákazníkov správajú podľa etikety. Dievčatá z avionského HM, máte u mňa veľké plus! :)

V podstate je jedno, čo všetko som dnes prežila. Pocity eufórie striedali pocity sklamania či strachu (to je nadlho, no zato mi to teraz príde vtipné).

Konečne som stihla navštíviť aj posledné spomínané nákupné centrum. Vždy, keď som sa tam chystala, nevyšiel mi čas. Vlaky, autobusy- vedia človeka obmedziť. V skratke: zostala som sklamaná. Stihli sme však nafotiť pár fotografií, ktoré si teraz môžete pozrieť i vy. 

Keďže však neznášam nákupy, v podstate som dnes veľmi trpela. :)

Take me out

Vám už dobre známi.... Avšak! Nový člen rodiny: Princka- historicky prvýkrát na mojom blogu. Som rada, že mám kamarátov (plus pár ďalších, ktorý sa neocitli v tomto poste), ktorí sa nehanbia a radi sa so mnou postavia pred objektív. To, že vám predstavujem i ľudí z môjho okolia nevnímam ako zásah do súkromia a snáď ste aj zvedaví, s kým rada trávim čas. nie je nič lepšie ako spoločnosť. Hlavne taká, v ktorej sa cítite vždy dobre, stále sa smejete a nechce sa vám od nich preč. Za to patrí všetkým veľké ďakujem! .) I keď o mojom blogovom počine asi 93% kamarátov z môjho okolia netuší a nikdy si to neprečítajú, vedia, že to tak je. Už končím. 

Čo vy? Dávate na blogoch priestor i svojim priateľom a ľudom z vášho okolia? Berie to ako zásah do súkromia? Ja osobne preferujem blogy, na ktorých je vidno, že bloger má rád spoločnosť. Všetko má hneď pozitívnejšiu energiu. 

Kráčame si mestom. Kto ešte stále nezachytil, zväčša píšem o Trnave- škola, množstvo známych, "night life", ... Späť. Odetá vo svojom novom eurovom saku/bundičke zladeným so sivou sukňou, živými fialovými, nazvem to "cvičkami ", tielkom, kabelkou, brošňou využitou ako prsteň (skvelo to vyzerá, som hrdá na svoj nápad!:) a.... hrubými zimnými pančuchami. Do nebies vyniesť toho, kto ich vymyslel. 

Riff Raff

Slave of  flur. Samozrejme, jedine umelej. Asi prvýkrát sa teším na zimu. .)

Čo vy a kožuchy/ kožušina?

Btw, mám rozpísaný jeden článok na tému kožuchov, snáď to raz dopíšem.

Za fotografie zo srdca ďakujem mojej polovičke Peťke, ktorá ma znova cvakla na mojom obľúbenom "ugly place".

Plus, prišla mi Eva. A k nej pribalený Adam. Le Plee loves Adama Magazine! .))