Pár slov alebo Wild animal II.

Dnes sa opäť rozpíšem. Znova niečo v zmysle ŽI A NECHAJ ŽIŤ! Moje životné motto, ktoré vždy všetko dokonale vystihuje. Tentokrát  to bude článok fotiek. Tak snáď vás zaujme prečítať si niečo i bez fotodokumentácie. Aby som nezabudla, píšem zo srdca a pre vás, to však neznamená, že prípadné moje negatívnejšie názory majú aj k vám smerovať a dotýkať či nebodaj urážať vás. To nie. Totižto, ja som si už na vás zvykla. Veľmi! :)

Pozri aj Pár slov alebo Wild animal!



Podľa seba súdim teba
... alebo podľa seba mal by si súdiť iných. 
Nerozumiem alebo nechápem, koho baví písať tie žvásty o tom, ako sa krajania daného autora hrozne obliekajú, ako trpí pri pohľade na všetkých tých nudných a neštýlových ľudí, ktorých denne stretáva na ulici a ako veľmi by si prial odísť niekam inam, kde sú všetci tak dokonalí a tak "fashionable". No chúďa pisateľ....! Najčastejšie je to vraj Paríž (pretože "Francúzi majú štýl a šmrnc") či New York, pretože " z toho mesta vkus a nápaditosť doslova dýcha a všetci sú tam tak úžasne nahodení, lebo napríklad aj Sex v meste.... " . Lusk. Späť na zem, do reality! V Paríži som síce nebola, ale nie je to teraz náhodou tak, že to už nie je to, čo bývalo (na pár svetlých výnimiek)? Iné je sledovať obrázky v časopisoch, na internete či vidieť ich v televízii ako to, čo sa naozaj vo svete deje. Na druhej strane sa teraz pýtam: Prečo sa poniektorí rozčuľujú a sú zdrvení z toho, akí nepochopení sú, prečo na nich ľudia začali ukazovať prstom, akí sú len všetci netolerantní voči nim. Netolerantní? Hej, sú. Ak môžu byť takí ON alebo ONA, majú na to právo aj "bežní priemerní smrteľníci". Nemyslíte? Podľa mňa je to spravodlivé. A vôbec. Nerob to, čo nechceš aby tebe robili iní.  Toto všetkým tak dobre známe príslovie je aj v tejto otázke  podľa mňa rozhodne na mieste. Načo to riešiť? Nech si každý nespokojní žije vo svojej bublinke a iných nech si teda nevšíma. Príde mi naozaj hlúpe, až trápne, ak si niekto utvára o človeku a iných ľuďoch názor len podľa toho, čo majú na sebe. Niekomu je to úprimne fuk. A ja ho chápem. Jeho možno zaujíma chémia a on nedokáže pochopiť, prečo iní sú v tej chémii zlí. Možno zvláštne prirovnanie, ale nie je to tak? Preto, nesúďme, nevytvárajme si názory podľa toho čo majú iní na sebe. Je dôležité to, čo je vo vnútri. Móda je v podstate povrchná vec. :)
Tu som však ešte neskončila. Musím sa vyjadriť. Ako môže byť niekto tak sebavedomý a tak odporný, že si napríklad na autobusovej zastávke zozadu odfotí nejakého človeka s jemu vlastným štýlom a vkusom a vzápätí fotografiu bez vedomia dotyčného zavesí na internet či blog, kde už všetci jemu podobní len čakajú na svoju ďalšiu "módnu obeť", ktorú škaredo poohovárajú? Toto asi nikdy nepochopím! Som zvedavá, ako by sa "koristi lovcov" mohli cítiť, keby to všetko čítali. Niekto je nad vecou, ale čítať na seba tie odporné musí byť hrozné. Preto, nerobme takéto veci!
Poznámka: Ok, ja sama mám sen a tým snom je NYC , ale táto myšlienka sa v mojej detskej hlavičke zrodila už naozaj veľmi dávno, keď som už vládala udržať prst na mape a netušila som, kto je Coco Chanel. Mňa tam ťahá niečo iné. Nie vidina špičkovej módy.  :)

Dievča z blogu The Blonde Salad
Chiara Ferragni. Jej meno by vám mohlo niečo hovoriť. Známa bloggerka z Talianska, ktorej blog dennodenne navštívi kvantum čitatateľov z celého sveta. Toľko k úvodu, teraz by to chcelo vystihnúť podstatu. Pochopiteľne sme sa s  Alexom rozprávali aj na tému, aké blogy obaja čítame. Každý z nás si povedal svoje obľúbené, no a ja som spomenula, že si rada pozriem stránku tejto mne sympatickej blondýnky. Možno sa teraz všetci tí, ktorí o najčítanejšie blogy ani nezakopnú začudujú. Na jej osobu môžte počúvať/čítať rôznorodé reakcie. Sprvu- sú tu tí, ktorí ju obdivujú a pokladajú ju za zdroj inšpirácie. Niekde nižšie sem sa zaraďujem aj ja. Ale fakt nižšie. Nie je pre mňa zdrojom inšpirácie, ale rada si pozerám všetky tie pekné fotografie, ktorými svojich verných či občasných čitateľom doslova "kŕmi". Páčia sa mi. Uvediem protipól- odporcovia slečny Ch. Tvrdia, že nemá žiadny štýl, je nudná a oblieka sa ako každá iná . Výzorovo. Nie však kvalitou. A tu narážam na kameň úrazu, ktorý určitým "prekáža". Sú to zvučné značky módnych návrhárov. Neviem, prečo vám tak vadia, veď každá túžime po nejakom podobnom kúsku. Vari nie? Myslíte si, že si svoju popularitu kúpila? A keby to aj tak je, čo vám na tom prekáža? Ľuďom sa zapáčila. Pozerajú si ju práve preto a mala možno len šťastie. Skúste pridávať fotografie vašich outfitov každý deň S Alexom sme sa zdodli, že je to určite náročné i vzhľadom na rozmanitý druh akciíí na ktorých sa môže ocitnúť. Je myslím logické, že si na pláž dá šortky a tielko. Či vari, oblieka sa niekto k moru v noblesných šatách?
Netvrdím, ja mám taktiež obľúbenejšie iné blogy na ktorých sa prezentujú ľudia, ktorí z ničoho vedia vyčariť VŠETKO. Ale tým, že sa budeme pozastavovať nad tým, že prečo ona má toľko a toľko návštev, keď ten a ten je omnoho originálnejší (u každého je to subjektívny názor) podľa mňa nikomu nepomôže...
Nechcela som tu však  teraz dopodrobna rozoberať jej blog a jej osobu, preto to dúfam, že to tak ani  nevnímate. Snažila som sa vystihnúť podstatu a Chiaru som si vybrala ako ukážku! Nič viac za tým nehľadajte.  Chcela by som vidieť, respektíve nech do druhého kameň hodí ten negativista, ktorý by jej úspech neprijal a bolo by mu úprimne fuk, či si ostatní myslia, že si svoju slávu "kupuje" značkami. Tak čo? Preto vravím, načo riešime takéto hlúposti? Názory sa cenia a berú, preto ich v kľude píšte, predsalen, tak to má byť. Ale písať nebodaj články alebo naozaj závistlivé komentáre, to už s niečím hraničí. Ja tomu hovorím ľudská závisť. Ako si to pomenujete vy, to nechám už len a len na vás. :)


Koľko ľudí, toľko chutí alebo o čo mi vlastne po celú tú dobu ide
Je to ako s mojou sukňou (pozri článok nižšie). Splnilo sa to, čo som čakala. Jej sa páčila veľmi, celá ako bola. XY by k nej len vzala iné doplnky. Jemu sa zdala zaujímavá, no povedal by, že sa teraz nehodí a odložil by ju na neskôr. A ona? Neobliekla by si ju nikdy v živote. 
Viete, teraz vám na seba niečo prezradím. Som človek, ktorý sa ťažko číta (potvrdený fakt od mojich najbližších) a môžem povedať, že mám dopredu premyslené veci, ktoré spravím, no mnohých prekvapia. Ty si to myslela takto? To sa ti potom podarilo..., vravia si. Tento prípad sa tomu jemne podobá. Chcela som tým vyjadriť len to, že každý máme svoj subjektívny názor, ktorý vyjadriť môžme (presnejšie mali by sme), no ak to niekoho iného nezaujíma a nemyslí si to čo my, nemusíme mu za každú cenu omieľať to svoje. Nemá to zmysel. A tak je to aj z blogmi. Čisto len vec vkusu. Neriešiť. Nerozčuľovať sa. Neohovárať. Bodka! :)
Tvoríme jednu komunitu! A bolo by pekné vnímať toho druhého v tom pravom svetle a nielen svojimi zahmlenými očami. A veru, ja som rada, že som súčasťou tejto komunity. Určite aj ty! :)))




Na dnes bu už aj stačilo. Snáď som bola vecná a pochopili ste môj zámer. O 5 hodín vstávam lekárovi, tak mi prosím vás držte palce, nech mi všetko dobre dopadne. :)


Dobrú noc a pekné sny,


Maja alias Le PLee.