All right now

Kde presne začať? Beriem, pekne od začiatku.

Znova a raz sa potvrdilo, že svet je malý... Stojím v rade poslednej otvorenej lekárni v meste, v duchu si opakujem, že mám kúpiť vitamín C a dokonca preglgnem i to, keď ma pri pokladni predbehne mladý pár. Nevadí, veď mám čas, pomyslím si. Avšak, opäť sa ukázalo, že platí staré známe "ochota  predavačiek v slovenských obchodoch = nulová". Netušila som, že tento "trend" už dorazil i do našich zdravotníckych predajní. Predsa len, od ženy s titulom Mgr. by zrejme každý očakával prístup úmerný jej vzdelaniu. Škoda, že to pri spomínanom očakávaní aj zostalo. Zatváram dvere lekárne, vyťahujem mobil a nahrávam playlist, ktorý mi mal spríjemňovať cestu za kamarátmi do nemenovaného podniku. Zdvihnem hlavu a v nemom úžase zastavím. Vidím dobre? Veď je až z Prievidze... Čo by tu robila??? -Majka? - Ty si.... Posledná vec, ktorú by som bola od piatkového večera čakala by bola tá, že sa osobne zoznámim s ďalšou slovenskou blogerkou  Robertou. Prehodili sme pár viet a lúčime sa s tým, že sa o dva mesiace určite uvidíme. Noc mohla začať!

6:50 a tá biela neobľúbená vec na mojom nočnom stolíku si dovoľuje zazvoniť a zobudiť ma. Nastáva stav ignorácie! Keď však nechce prestať a skúša to na mňa asi desiatykrát, rezignujem. Vstávam a začínam byť rada, že sobotu nestrávim s vysávačom a handričkou v ruke. Úprimne? Aj tak to na mňa večer počkalo. Pomôžem si? Nie!

S Adamom už sedíme vo vlaku, preberáme rôzne témy, naša spolucestujúca akože číta a za oknami fúka. V jednom nákupnom centre vybavujeme hlavný úmysel našej cesty. Spokojné sú obe strany. Adam z dobrej investície a mňa potešil môj plný žalúdok. Potešilo ma však i to, že som sa spoznala s ďalším milým dievčaťom, blogerkou Veronikou. 

Po chvíli sa ocitáme v centre a fotíme všetko možné-nemožné (po dlhšom čase som mala  v pláne zavaliť vás kvantom fotografií). užívame si zimného slnka, utíchajúceho vetra a Roberty. Znova. Popravde, keď sme sa znova zbadali, začali sme sa smiať. Máme to na seba šťastie. :) Zarozprávame sa o skúškach, imaginárnej kapele, nekvalitných veciach z Topshopu, jej láske k dlhým náušniciam (viď foto) a skvelom kabáte z New Yorku. Znova sa lúčime vetou, že sa o dva mesiace vidíme. Teším sa! .)

Na konci dňa som však veľmi rada, že ma môj večný nepriateľ budík (pri tomto slove ma striasa...) porazil a mala som sa tak skvelo ako som sa mala. 

A upratovanie? To sa dorieši! .)

Vrátiť sa do tých čias.... 

Atmosféra.

Roberta Dolinská

Hovorím áno!

Nemôžem si pomôcť, ale rada ho fotím pri káve.

My favourite one. ;)

Potulky.

Grimasová.

Krásnu (akčnú!) nedeľu prajem. :)

P.S.: Akčná- ironicky myslené. Nedeľa, nič se nedelá. ;)

Maja