Bratislavské módne dni jeseň/zima 2011

Po pol roku sme sa spolu s Alexom znova usadili v priestoroch bratislavského hotela Holiday Inn, v ktorom sa konal šiesty ročník Bratislavských módnych dní 2011- jesenná časť. Prehliadky prebiehali od pondelka do stredy minulého týždňa a témou tohto roku bola káva. Pýtate sa, prečo práve káva? Odpoveď: „Navrhni dizajn kávovaru NESCAFÉ Dolce Gusto Piccolo.“  Myslím, že sa chápeme. Samozrejme na móle nesmeli chýbať ani slovenské „celebrity“ v zastúpení moderátoriek a tanečníkov, ako i politici, ktorí celému podujatiu dodali ten „správny šmrnc“. Keď už nič iné, aspoň sa veľa písalo, že áno...

Tieto tri dni však majú svoje opodstatnenie. Tým je prezentácia tvorby   (zväčša) talentovaných slovenských a českých módnych návrhárov, ktorým účasť na BMD môže načrtnúť vcelku svetlejšiu budúcnosť. Držím palce!

It's My Life

 

ČB.
Čierna.
Srdce na kĺúčik. 
Linky. 
Vlasy obtočené na prstoch.
Záhrada. 
Napadlo ma, že by som niekedy mohla pripojiť i skladbu, ktorej názov je v nadpise (pokiaľ ste si teda všimli, že nadpisy sú na 90 percent názvy piesní), takže tu je prvá.  Erica and The Animals som videla a počula  naživo, koncom leta koncertovali spolu s inými skvelými hudobníkmi na Devíne a zakaždým, keď si na ten večer spomeniem, mám zimomriavky. Precitnem. Hrali prevažne novšie veci, no dočkala som sa aj jednej z mojich srdcoviek "House of the Rising Sun". Škoda len, že Eric nezaspieval aj o mojom živote. Napísala by som viac, ale bolo by to nadlho a zároveň tak ťažké popísať to, čo som naozaj prežívala. :)

Short long short

Po poslednom článku vás nechcem znova "mučiť" dlhými textami, preto pár fotiek z pondelka. Je tu ten čas, ktorý kamarát z duše neznáša. Čas, kedy ráno je ráno stupeň nad nulou a my chodíme zmrznutí v teplých bundách či kabátoch, no poobede stačí teplejší sveter a pár slnečných lúčov. Teda aspoň v Trnave to zatiaľ tak bolo.)

Intímna závislosť

Strhol si nikotínovú náplasť a hodil ju na zem. Zasraný výmysel farmaceutík, pomyslel si. Giganti, ktorí z nás dokonale ťahajú peniaze za to, čo nepotrebujeme. Napríklad nikotínové náplasti. Trend natoľko rozšírený, že ich dostať kúpiť v každej lekárni. Vydržia týždeň a vaša peňaženka je o dvadsať eur ľahšia. Kto je teda väčší výpalník? Tabakové spoločnosti či výrobcovia odvykacích pomôcok? Pritom je celá tá vec so závislosťou a odvykaním vo vašej hlave, stačí len chcieť. Ide o princíp, vždy ide o princíp.

Alebo nikotínové žuvačky- placebo efekt ako vyšitý. Pri slovách je vedecky dokázané ho striasalo. Kašle on na vedu. Na ich pseudovedu.

Tip kúpiť si náplasti a lepiť si ich na telo dostal od svojej novej frajerky. Teda, tip ako tip. Šlo skôr o naliehanie. Markova priateľka bola žena, ktorá si od prvého momentu zamilovala jeho osobnosť, jeho hudbu, ktorá ho sústredene počúvala, hltala každé jedno slovo a nenávidela tabak. Preto mu dala na výber. Buď - alebo. Tak si teda vybral ju.

Sadol si na tmavohnedý gauč uprostred chaosu, ktorému hovoril byt. Čierny nábytok, steny oblepené plagátmi jeho obľúbených skupín a spevákov. Popri škole brigádoval v obchode s hudobninami do ktorého zakaždým spolu s novým CD dostali i jeden kus plagátu. Reklama do výkladu. Keďže Mark bol človek bezprostredný, so šéfom si rozumel a hoci pracoval v obchode krátko, plagáty si mohol po určitom čase vziať domov práve on. Také nemal nik iný. Mark bol vtedy frajer.

Po zemi sa povaľovala kopa papierov, čistých i zapísaných notami. Na malom drevenom stolíku so sklenenou výplňou zbadal bielu papierovú krabicu, dva vínové poháre a prázdnu fľašu. Cítil vôňu zvyškov salámovej pizze, ktoré večer nedojedol. Keď nefajčil, jedol i pizzu. Jedlo, ktoré z duše neznášal. Pri každom jednom prehltnutom kúsku myslel na tlsté americké decko, ktoré si ako bonus doprialo hranolky. Bolo mu z toho na zvracanie. Nie z tých detí, ale z nezáujmu ich rodičov o zdravie svojich potomkov.

Aj v tej chvíli bola túžba zapáliť si silnejšia ako on. Zatvoril oči a myšlienkami sa vrátil do minulosti.

Prvýkrát sa nadýchol ako šestnásťročný. Bol na oslave osemnástin svojho kamaráta. Alkohol tiekol potokom, detské orgie bolo vidno na každom kroku a hlasitosť hudby sa nedala prekričať. Mark nepil, nebalil dievčatá, iba počúval hudbu.

 Na stole oproti nemu bola pohodená krabička červených Marlboriek. Pohľadom ju skúmal a napadlo ho, aké to asi je. Aké je potiahnuť si. Jednu si zapálil. Na ten pocit nezabudne do konca života. Trpká chuť, roztrasené ruky, slabý kašeľ. V tej sekunde sa uprostred obývacej izby jeho kamaráta Petra zrodila Markova závislosť.

~ I'm A Man ~

Dlho tu nebol. 

Hľadali sme zlých chlapcov!

Myslím, že bol pondelok, keď som kamarátovi písala, že Lenka Sršňová bude mať v Cvernovke prehliadku. jeho reakcia bola "ÁNO! A Maja, tam musíme ísť!" Aj sme šli a po roku sme to znova všetko zažili... Skvelé modely, hudba, atmosféra, ľudia, bar, after, pre mňa skvelé všetko.
Lenkina tvorba bola na mojom blogu neraz prezentovaná, preto dúfam, že vám ju už nemusím bližšie predstavovať a môžem prejsť rovno ku štvrtkovému večeru. Kolekcia Bad boys wanted nám okrem zlých chlapcov predstavila aj dámske modely, v ktorých dominovala bavlna, syntetické materiály či hodváb. Apropo, pozrite fotky. 
1 mólo, 31 modelov, slovami nemožno vyjadrené množstvo inšpirácie. 
Keď som sa sem-tam porozhliadla po hosťoch, ich tváre prezrádzali, že si celú show užívali. Samozrejme, nesmela chýbať kapela. Hlavami sme prikyvovali na Billy Barman, o šperky sa postarala Radka Kovačíková, topánky boli z Humanicu.  
Teším sa na ďalšiu Lenkinu prehliadku pretože viem, že si ju znova užijem a  takisto viem, že bude o všetkom, nie o niečom! :) 
PS.: Grafika a scéna!
P.S.1: Ak vás zaujímajú všetky modeli a chcete vidieť pekné kvalitné fotky, kliknite sem.
P.S.2: Ak vás zaujíma, čo o kolekcii prezradila samotná Lenka, kliknite sem. 
Prvú fotografiu odfotila LeSimple. 

Travelling Riverside Blues

Dnes viac fotiek, ako slov.... 
"Outfit post". V jednom z minulých článkov som sľúbila fotografie čiernej vesty + koženkovej bundy, a keďže sľuby plním (snažím sa), dnes sú tu. Momentálne je vesta mojim favoritom číslom jedna a je tým najlepším, čo som si v poslednej dobe zaobstarala... Vďaka za ňu!  
Zajtra sa môžte tešiť na článok z prehliadky Lenky Sršňovej s názvom Bad boys wanted. Skvelý zážitok!

Silná trojka na uzol

Dva z nich ste už na blogu mali možnosť vidieť, jeden však doposiaľ nie. Nový prírastok som si kúpila na konci prázdnin. Spočiatku som na neho len pozerala- nebola som si istá, ako a či ho vôbec vynosím, no po piatom pohľade som ho už kupovala. A veruže nosím! Všetky tri. :)

Stay Awake

Low Rider

Prihlásila sa na youtube a pustila ju. Perkusie, ústna harmonika a trenie dreva. Dokonalá symfónia zvuku.

Započúvala sa a pocitila ju v sebe. Pocítila šelmu. Nespútanú, divokú ženu bez hraníc a obmedzení.

Sediac v koženom kresle vo svojom milánskom byte v obtiahnutých čiernych legínach, čipkovanom krátkom čiernom tielku a priesvitnej zelenej blúzke sa začala pomaly hýbať do rytmu latina. Ľavou rukou schytila mokré vlasy, prešla si nimi po líci a priložila si ich k ústam. Cítila vôňu žihľavy a uvedomila si, ako veľmi ich miluje. Svoje vlasy. A koľko chlapov po nich šalie. Dlhá, tmavohnedá vlnitá hriva s výrazným leskom, vždy dokonale upravená. Usmiala sa. Predklonila sa a rýchlym pohybom ich prehodila dozadu. Tak ako to vie len ona.   

- All my friends know the low rider...

Rukami si prešla po líniách svojho tela. Končekmi prstov sa dotýkala svojho pása, bokov a pomalým pohybom prechádzala od stehien ku kolenám. Zastavila sa. Otvorila dlane a pritlačila. Dráždivým pohybom sa vracala ku stehnám. Dlane zovrela najpevnejšie ako sa len dalo a celú svoju váhu preniesla na svoje nohy. Na jej sexi dlhé nohy.  

- Low rider is a real goer...

Saxofón. Očami narazila na okuliare s matnou leoparďou potlačou a nasadila si ich. Bradou sa dotýkala ramena, ktorým pomaly začala krúžiť. V tej chvíli bola neskutočne sexi a dobre to vedela. Zvlhnutým jazykom si prešla po hornej pere a rukami si obopla pás. Pomalé vlnenie sa do rytmu hudby prerastalo do vášne.

Pevne zovrela obe operadlá kresiel a otočila sa. Bolo to len o nej, hudbe a o tom, čo v nej je. Čo v nej naozaj je.

Vlnivým pohybom začala pomaly vstávať. Zahľadená pred seba vykročila pravou nohou vpred. Jedným krokom, tak ako to mala vo zvyku. Prstami druhej nohy sa obtierala o podlahu. Okrem vlasov milovala aj svoje nechty na nohách. Vždy bezchybne nalakované. Na červeno.

Elektrické piano. Zvoľna a prirodzene zdvíhala ruky smerom k rustikálnemu stopu jej bytu. Zdvihla hlavu a pozorovala hru svojich prstov. Dlhých štíhlych prstov, ktoré v sebe niesli znaky jej duše. Duše umelkyne.

- Take a little trip and see...

Znova podišla dopredu. Otočila sa a krúživým pohybom upozorňovala štyri steny prázdneho bytu na to, aký dokonalý zadok má. Vedela aj to. A patrične to využívala vo svoj prospech. Vždy keď sa dalo.

Bubny. Tancovalo celé jej telo, každý jeden sval. V tvári mala ten zmyselný pohľad, ktorým si dokázala každého podmaniť. Nemyslela na nič. Možno na to, že by bolo fajn, keby netancovala sama. Ale aj tanec jedného dokáže byť horúci. Aspoň ona ho horúcim dokáže spraviť.

- Take a little trip with me...

Údery bonga. Rozopína si blúzku, gombík po gombíku a jemným pohybom ju dáva zo seba dolu. Do úst si vložila ukazovák a zahryzla. Vzrušovalo ju to. Tie jej prsty a hryzkanie. A latino. Zažívala svoju vlastnú nekončiacu extázu.

Precitla. Schytila mobil, padla na zem a vytočila číslo. Zazvonil a ona čakala.

Text vznikol pri počúvaní tejto úžasne piesne. 

Maja

Naše BLAF-ovanie

Zuzana Serbák

Daniel Rybakken, zrkadlo Right Angle Mirror 2011

Wish You Were Here