.ball

 Ako som vás už informovala tu, pred týždňom sme si so Sindy a Bekou vyšli na ples Metropolitnej univerzity (vďaka Miška!), ktorý sa konal v Obecnom dome. Jednak som rada, že som si tento pre mňa architektonický skvost konečne mohla obhliadnuť i zvnútra (chcem sa tam stále vracať!) a jednak ďakujem dievčatám (a Samovi;), že sa nechali nahovoriť, pretože byť tento rok bez plesu by som asi neprežila. :)
Čo sa týka večera ako takého, prekvapilo ma, myslím, že môžem napísať nás, hneď niekoľko vecí... Spomeniem aspoň jednu. Úprimne, obávala som sa toho či moje krátke šaty nevzbudia na akcii "tohto typu"-očakávala som naozaj veľa!, pohoršenie. No môžem s čistým svedomím napísať, že ma zúčastnené dámy z tejto domnienky vyviedli ešte pred vchodom. Ono, i na našich plesoch to býva vcelku divoké, ale legíny, kozačky a diskotékové šaty nás chvalabohu obchádzajú... Samozrejme ale, my sme sa prišli baviť, teda posedieť :), takže sa buď čakalo v rade na bar alebo som znášala Samove výkriky do prázdna ako reakciu na nedobrovoľné poškodzovanie jeho "ja", ktoré vznikalo počúvaním jednej z vystupujúcich kapiel alebo sa fotilo, ďalej sme sa navzájom stále hľadali či pri konci zaskákali na "Bítlsákov". Koniec dobrý, všetko dobré. Všetci prežili. :)
Ku mne. Priznám sa i k tomu, že som príliš neriešila, čo na seba. I keď, ako som na začiatku písala, akási obava tam predsa len bola...  Od začiatku som však vedela, že si vezmem smaragdovozelené (fotografie skresľujú) šaty z HM, na ktorých najviac oceňujem výkroj na chrbáte. Milujem výkroje! S doplnkami som to veľmi nepreháňala, rozhodla som sa pre jeden, zato však nápaditý, náhrdelník od Swarovski a vlasy som si letmo vypla do copu. Teda pokým sme nešli skákať. Neznášam zložité účesy! I tak som rada, že som to vcelku zvládla a po práci stihla ešte farbenie, líčenie, rýchle zháňanie pančúch (nikdy iné ako čierne, nikto sa nesmie hnevať) a čo je to najhlavnejšie, nalepovanie umelých rias. Hovorila som si, konečne som si to vyskúšala! :D S kamarátkou sme sa pritom veľmi pobavili a hoci nám raz Sandra Leopardová (snáď si spomeniete) v jednom článku dala radu, že pred žiadnou akciou nemáme experimentovať (týkalo sa to i umelých rias), pretože všetko len skazíme, za seba môžem povedať len: " Bez problémom, choďte do toho". Takže vďaka Miška, znova!
Čo dodať na záver? Stále myslím na tú krásnu (asi) Mongolku v dlhých padavých jednoduchých čierných šatách s výkrojom na chrbte. Dokonalosť sama o sebe.
Btw, neviem kedy som naposledy použila toľko zátvoriek. :)))

.here comes the sun

 Konečne som mala zaslúžené voľno a ako naschvál mi dva dni nešiel internet! Ešteže v byte nie som sama a niekto šikovný sa vždy nájde. :)
Momentálne mám viac materiálu na články a keď prekonám svoju lenivosť (úsmev), hneď následne musím zápasiť so svojou nerozhodnosťou čo uverejním skôr... Rozhodnutie však padlo! Začnem od posledných fotografií, ktoré sú z tejto nedele, kedy ste si pri pohľade z okna mysleli, že už je tu jar a slniečko príjemne hreje, no opustení stien vášho bytu vás jemný mrázik rýchlo vyviedol z omylu. Koniec takým dňom! :)
K tej nedeli. Deň to bol veľmi zaujímavý. Spolu s Bekou a Sindy sme navštívili jednu skvelú a zaujímavú spoločnosť a o tom, že sme sa kochali, ani písať nebudem. :) Dúfam, že všetko vyjde a budem vám môcť s radosťou všetko napísať a pofotiť. Určite by to nezostalo bez povšimnutia! ;)
Btw, bol dnes niekto v The Room by Basmatee? Dojmy?

.lovely place

Skoro som zabudla na tieto fotografie, ktoré sú nafotené ešte v Trnave. Azda už ani nemusím písať, že na mojom najobľúbenejšom mieste, pretože to tu už neraz odznelo. :)
Tak či tak, mám rada miesta, kde sa píšu príbehy. A tu sa nejeden napísal! Verte mi...
Čo Vaše obľúbené miesta? Máte také? A aké príbehy ste tam napísali?