BMD deň prvý a Agatha Ruiz de la Prada

V nedeľu po polnoci zhasínam svetlo v mojej izbe s tým, že sa pobalím zajtra ráno. Tak sa aj stalo sa. Prekvapujúce je však to, že som i napriek päťhodinovému spánku na nič nezabudla. O pár hodín som si už  v bratislavskom byte mojej tety vybaľovala dlhé čierne, kozmetickú tašku a aj tie skvelé vysoké lodičky s vysokým podpätkom, ktoré mi všetci tak chvália. Pondelkom teda odštartoval oficiálny trojdňový kolotoč Bratislavských módnych dní.

Pred piatou hodinou sa blížim k hotelu Holiday Inn, v ktorom sa konali módne prehliadky. Ja, oblečená v čiernej sukni pod kolená obopínajúcej pás, priehľadnej čiernej blúzke sa na vysokých "ZOO" lodičkách po ľavici s Alexom blížime ku vchodu. Alex stavil na pásiky, skvelé topánky,  klasické čierne sako a tašku s nápisom ´Pop art is for everyone´ s podobizňou Andyho Warhola. Vítame sa s Veronikou a vstupujeme dovnútra, kde potvrdzujeme akreditáciu na tlačovú konferenciu i všetky prehliadky a dostávame podrobnejšie info o priebehu nasledujúcich dní. V určitej chvíli mi však prišlo ľúto hostesiek, ktoré mali vo všetkom zjavný zmätok. Nadobudla som totiž pocit, že keby tam prišiel hocikto nepozvaný a povedal by, že je z televízie Za horami a dolami, pustili by ho i bez pozvánky. A možno to bol aj tak všetkým jedno...


O pár minút vstupujeme  v spoločnosti Mariky do miestnosti, kde sa koná tlačovka. Vidím Agathu Ruiz de la Pradu, Lukáša Kimličku, Roberta Bartolena a iných pozvaných hostí. Už po príhovore pani Márie Rehákovej, riaditeľke vydavateľstve Star Promotion, som sa nevedela sústrediť na nič iné, len na to, že by v miestnosti mohlo byť chladnejšie a že si akútne potrebujem sadnúť. Nedovolím si pani Rehákovú presne parafrázovať, tak len pre ilustráciu- rozprávala približne o tom, že by sa v budúcnosti mohli Bratislavské módne dni úrovňou i kvalitou pozvaných návrhárov vyrovnať svetovým Fashion weekom a iné úsmev vzbudzujúce perličky. Že som nebola jediná, ktorej po týchto vetách zabehlo snáď písať nemusím. Nie je móda ako móda a napríklad tým, že sa bude na móle prezentovať kolekcia kabeliek (dobre čítate) či oblečenie z butiku dieru do sveta neurobíme a "milovníkov módy" si zo zahraničia nezískame... 
Keďže sa nám po čase nechcelo počúvať o kávovaroch a sponzoroch, premýšľali sme, čo ďalej. Od reštaurácie a usmievajúcej sa Darie a Mariky nás delilo len sklo. Problém vyriešený. Pridali sme sa a takmer dve hodiny čakali na začiatok prvej prehliadky.


Hodinky ukazajú o päť pol ôsmej a ja sa spolu s Alexom a Veronikou presúvam na prehliadku. Po chvíli sa už usádzame na miesta, diskutujeme a návrhároch a  ja v tom momente rýchlo pochopím, že dnes večer asi nič nenafotím. Samozrejme, nesmel chýbať príhovor starostky Starého mesta a pani Rehákovej.


Šiesty ročník jarnej časti Bratislavské módnych dní otvára prehliadka Luisa Spagnoli, butik situovaný v centre mesta. Myslím si, že sa  pondelková prehliadka začať horšie ani nemohla, a práve teraz mi vôbec nie je ľúto, že nemám nafotené žiadne fotografie. Našla som si teda inú zábavku. Z môjho miesta som mala dokonalý výhľad na Agathu, ktorú som pozorovala pri každom modele, ktorý ma nezaujal. V tomto prípade naozaj pri každom. Vyzerala perfektne. Ružovo-biely pásikavý zvršok a farebná, na prvý pohľad zaujímavá čelenka vo vlasoch. Čím ďalej tým viac som sa tešila práve na jej prehliadku. 
Na móle sme ešte mohli pozorovať kabelky Coccinelle, ktoré predvádzali modelky odeté v malých čiernych. Kabelky!


- Kam šla Agatha?- pýtam sa Veroniky v polovici prehliadky Zuzany Bottkovej.
- Asi umrela.
Z chuti sme sa zasmiali a sledovali priebeh show, ktorej prvý model pozostával z námorníckej čiapky, bieleho blejzeru, čiernych nohavíc a pŕs dotyčnej dámy, ktorá oblečenie predvádzala. Zuzana predstavila i pánske modely, a to elegantné obleky. Čo sa týkalo dámskej časti, za seba hovorím nie. 
Aby som vás nevystrašila, Agatha neumrela. Odišla sa pripravovať do backstagu. ;)


Počas prehliadky Paulíny Polonyovej, mimochodom víťazky ceny La Femme- projektu Nové tváre módnej scény 2010, sa mi už na perách začínal objavovať úsmev. Návrhárka prezentovala kolekciu šiestich modelov koktejlových šiat v odtieňoch modrej, zelenej a púdrových farbieb. Spozorneli hlavne prítomní páni, pretože šaty boli naozaj ženské a sexi. Tí, ktorí sedeli predo mnou mali vcelku vtipné postrehy. Poslednou, siedmou modelkou bola Erika Judínyová, ktorá sa predviedla v čiernom modely. V tomto prípade som však nepochopila zámer nosenia legín ako nohavíc. Tights are not pants!


Konečne! Na koniec sme videli to, čomu sa naozaj hovorí móda. Agatha Ruiz de la Prada. Tí, ktorí dobre poznajú tvorbu tejto španielskej módnej návrhárky vedia, že nikdy nesklame a drží sa svojho. Kolekcia bola farebná, srdiečková, pásiková, vtipná a hravá. Mám pokračovať? Farebné okuliare, pančušky, klobúky a čelenky so zaujímavými prvkami. Bola to "pecka", teda pre mňa určite. Podľa môjho názoru musí byť osobnosť človeka na konzum tohto druhu dizajnu v určitom slova zmysle vyzretá, a hlavne v Bratislave nadobúdam pocit, že jej tvorba naozaj nie je pre každého...
Na záver sa na móle objavila i samotná, už prezlečená Agatha. Potlesk si právom zaslúžila a ja som jej v duchu ďakovala za to, že opäť prišla a "zachránila" pondelok.


Po skončení všetkých prehliadok sme sa zúčastnili recepcie. Stojíme v kruhu- ja, Veronika, Alex, Daria a Marika. Vymieňame si svoje dojmy z prehliadok i zo samotného diania dnešného dňa, od tlačovej konferencie až po recepciu. Nafotilo sa zopár fotografií, ktoré u mňa čoskoro uvidíte. 
Po konzumácii chutných cukroviniek a zopár pohárikoch perfektného vína sme sa rozhodli, že musíme nájsť Agathu, pochváliť jej kolekciu a poprosiť ju o fotografiu. Zazreli sme ju na opačnom konci miestnosti a Alex ju, ako správny fotkužiadostivý bloger dobehol a vybavoval všetko za nás, pokým sme k nim my dve (ja a Veronika), doslova nedokrívali. Naša neschopnosť chodiť bola dočasne obmedzená bolesťou nôh spôsobenej podpätkami. A naopak, ja ako správna žena som všetko pretrpela a odmietla som sa prezuť. Po zdolaní desiatich metrov pešej chôdze teda stojím vedľa samotnej Agathy, ktorá ma drží za bok a usmieva sa do objektívu. Za fotografiu poďakujeme, zaželáme pekný večer a pozrieme sa, či fotografia vyšla. Nevyšla. Neviem prečo, ale boli sme ružový. Žeby Pradin zvršok? Neviem a v podstate je to už jedno. Myslím len na spánok a na to, ako napíšem zajtrajší test z nemeckého jazyka, na ktorý sa budem musieť učiť vo vlaku. Vyšiel mi. :)


P.S.1: Môžte sa teda tešiť na nejaké fotografie a ďalšie dva články. Nie však dnes. :)
P.S.2: Video z prehliadky nájdete tu.


Za spoločnosť ďakujem Alexovi, Veronike, Darii a Marike. .))


Pekný večer,
Maja