Bratislavské módne dni 2011 deň druhý

Naozaj rýchlym krokom prichádzam k hotelu Holiday Inn. Volám Alexovi a jediná otázka, ktorá ma v tom momente trápi je tá, či sa to všetko už začalo. Odpovede sa však nedočkám, pretože jediný hlas, ktorý počujem patrí reproduktoru. Ohlasuje, že práve začína prvá prehliadka značiek Class Roberto Cavalli, Escada, Versace Versus, Roccobarocco a diamantových šperkov. Zložím telefón a v duchu škaredo zanadávam. Dnes meškám.


Vstupujem cez vchodové dvere. Jediných ľudí, ktorých vidím sú hostesky a muži stojaci pri kávovaroch. Zanadávam, znova. Odkladám si kabát a pani zo šatne mi hovorí, že som posledná, ktorej vezmú oblečenie. Vraj sú "plní". Po mne prichádzajú ďalšie dve dámy, ktoré však trocha mrzuté a s kabátmi v ruke odchádzajú hore, nájsť si miesto na prehliadku. Obchádzam čašníka so šampanským. Poďakujem, že tentokrát nie a premýšľam, čo ďalej. Medzitým mi príde SMS od Alexa s textom "Sme tam kde sme boli vcera". Fajn, vravím si a otváram dvere sály, kde sa konala show. Snažím sa byť nenápadná, ale akosi mi to nevychádza. Zelený top, modrá košeľa, čierna koženková bunda a bielo-čierne nohavice sú naozaj neprehliadnuteľné. Myslím, že za celý svoj život som nepovedala slovíčko ´pardon´ v takej kvantite ako za tých päť minút, počas ktorých som sa snažila dostať ku svojmu sedadlu. 
Konečne sedím. Zdravím Alexa (ktorý sa na mne dobre pobavil), Veroniku, Katku, Timeu a spoznávam Jakuba. Z prvej prehliadky nemám teda absolútne nič. 


Druhou návrhárkou, ktorá sa predstavila v utorok bola Veronika Hložníková. Pamätám si červenú, ružovú, čiernu, čipku a Alexovu, už legendárnu, vetu: "Neveril som, že čierne šaty sa dajú pokaziť." Milý Alex, zjavne dajú. O to viac ma prekvapil nadpis jedného článku, v ktorom autor tvrdí, že tento deň patril Veronike Hložníkovej. Podľa môjho skromného názoru (a podľa názoru pár zúčastnených, s ktorými som sa rozprávala) nepatril. Good luck. Bodka.


Nasledovala prehliadka odevov mladej návrhárky Michaely Balogovej. Biela, červená, námornícka modrá, pásiky... Na móle sa vystriedalo osem modeliek, chýbali pánske modely. Kajám sa za to, že som si nepoznačila viac poznámok. Dôvod? Snaha vysvetliť moje meškanie spolusediacim. Snáď mám odpustené. 


Ako sa hovorí, to najlepšie na koniec. Ono to najlepšie aj naozaj prišlo. Zlatica Hujbertová, víťazka projektu Nové tváre módnej scény 2010, s kolekciou vo vojenskom štýle. Sálou sa rozlieha pieseň od 30 Seconds To Mars a na mólo vchádza prvá modelka. Tlieskam. A tlieskala som i počas nasledujúcich pár minút. Čiapky, šaty, kabátiky, saká a nohavice cigaretového strihu, kožený opasok, kovové doplnky a vojenské odznaky. Z farieb dominovala vojenská zelená, zemité farby, čierna či biela. A aby som nezabudla, detaily, detaily a ešte raz detaily! 


Mohla by som čo-to napísať i o zvyšku večera, ale konkrétne detaily si radšej nechám pre seba. ;) 
Pre menšie info len dodám, že sa určite môžte tešiť na rozhovor práve so Zlaticou Hujbertovou.


Krásnu nedeľu,
M.