HOME             ABOUT             LOOKS             EVENTS             INTERVIEWS

Tuesday, September 9, 2014

---> Girona, Spain

2014-09-08 07.41.20 2

    V poslednom článku (tu) som prezradila, že som práve zahájila svoju neskoršiu letnú dovolenku a spolu so Samkom
 a jeho najbližšími sme sa vybrali hádam na najčistejšiu, nie však najznámejšiu, španielsku pláž pri hoteli Santa Marta.
          Avšak o pláži a jej okolí ako takej viac v ďalších článkoch, dnes by som sa radšej zamerala na svoje "poprvé".
                                                                    A že to nebude iba o jednej veci!
    Prvou bude fakt, že túto nedeľu som sa vôbec po prvýkrát v živote vzniesla do nebies. A to doslova. Hoci mám už
 21 rokov, nikdy predtým som necestovala letecky! Nekecám... Keď tak o tom spätne premýšľam, sama netuším prečo.
 Ale to samozrejme teraz nie je podstatné, hlavné je to, že som sa predsa len dočkala. :) O tom, že som sa ale dočkať
     nevedela písať hádam nemusím, už od kúpy leteniek som sa tešila ako malé dieťa ( Samko by vedel rozprávať )
                                                         a doslova som odpočítavala dni a minúty do hodiny "Há".
A tak zrazu stojím na bratislavskom letisku, netrpezlivo prekračujem z jednej nohy na druhú a sledujem ľudí nastupujúcich
  do lietadla. Neviem či je to mojou nedočkavosťou vzlietnuť alebo túžbou hodiť sa konečne do mora, no mám sto chutí
       všetkých pri nástupe posúriť a vlastne ich aj rýchlo usadiť a čo najskôr všetkých vypraviť.To som celá ja.
                                    Horšia ako malé dieťa, úsmev. ( Niežeby teda boli malé deti zlé, bože chráň! )
 Vzlietame. Cítim sa skvele, Samkovi a jeho bratovi Matesovi vravím, že sa cítim ako na centrifuge, ale takej slabšej
    centrifuge a s radosťou v očiach sledujem vzďaľujúcu sa Bratislavu a so stonásobnou radosťou zasa "nebo".
 Áno, nebom myslím oblaky. Dokonale čisté, maximálne bezchybne tvarované, slovami zťažka opísateľné. Akoby som
   sa zrazu objavila v raji. S ním a ďalšími stodvadsiatimi cestujúcimi. Som dojatá. A šťastná. Inak ako obvykle. :)
 Mierne klesanie. Pozerám na Samkovu maminu, ona pozerá na mňa a s úsmevom prikývne. Pristávanie sa blíži, myslím
     si v duchu. Zrazu to prichádza. Neznesiteľná bolesť raziaca z uší do celej hlavy a krku. Okamžite si do uší
   strkám prsty, zhlboka dýcham, pregĺgam a zaprisahávam sa, že už v živote nepoletím! Do Girony je to však stále
 20 minút a ja pomaly, ale isto začínam panikáriť a špirálovito sa Samka pýtať či to cíti rovnako alebo aspoň podobne
                                      ako ja. Vie, že má odpovedať áno. A to ma aspoň nachvíľku upokojuje.
            Kolesá lietadla sa dotýkajú zeme, jedenkrát naskočíme a následne hladko pristávame. So zaľahnutými
   ušami tlieskame pilotovi, letuškám i samým sebe. Tak som to predsa úspešne zvládla! Okrem mňa aj moje uši.
                                                                     Ešte v ten večer sa mi "vrátil" sluch. :)
-------->>>

             Tým druhým je ... O tom radšej nabudúce. Nechcem Vás predsa unudiť haldami textu, že áno. :)
 Veľmi rada som sa s Vami potešila o moje "prvoletecké pocity" a zaujímalo či to máte podobne. Minimálne s bolesťou
      v ušiach a v hlave pri zmenách tlaku. :) Zatiaľ ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť (zrejme) zajtra.
                                                                                       Pekný deň všetkým!

4 comments:

  1. kedže si už bezpečne na zemi, tak ti môžem povedať že to tak nemám, lietanie milujem hlavne to zrýchlenie a odlepenie od zeme .-)

    ReplyDelete
  2. :DD keď som prvýrkát letela ja- asi v 7 rokoch, tiež ma boleli uši. Lebo som bola nepripravená of kors!:D Ale teraz si vždy dávam žuvačku a pri klesaní a vlastne aj počas letu, musíš žuvať ako krava, aby sa ti ten tlak nejak vyrovnal. A od môjho prvého letu m už uši nikdy neboleli.
    A som rada, že sa ti páčilo!!! Ja ten pocit keď sa lietadlo odlepí od zeme zbožňujem:) Emiráty môžu ľutovať, že ma odmietli len kvôli tetku!
    a daj viac fotiek nabudúce plíz

    ReplyDelete
  3. V lietadle jemi je vždy zle, točí sa mi hlada, cítim sa omámene, mdlo. Musím piť vždy vodu a mať zatovrené oči inač to môj žalúdok vôbec nezvláda. Horás je výletník, lietal by stále, samozrejme sedí vždy pri okne :D nemám raa lietanie no radšej prežijem dve hodiny bolesť hlavy a pretočný žalúdok ako 12 hodín sedenia na zadku niekde v buse. Užívaj :)

    ReplyDelete
  4. Ja jsem poprve letel az v .. no bylo mi uz ehm-mmm-petadvacet =D .. ja, klaustrofobik a se strachem z vysek jsem se jako dite zarekl, ze kdyz letecky, tak jedine za ocean. No, pres ocean to bylo, ale jen na Kanary =D, A vis co? Od te doby bych lital porad. A taky litam, kdyz to jde. Dokonce i na dvoumistne Cessne 152 =). Pred pristanim doporucuju zvykacku a zvykat, hodne ;)
    Tak prima zpatecni let ^_^

    http://www.ontheleaf.net

    ReplyDelete