Leaving Prague

Po návšteve HM showroomu nám zostávali necelé dve hodiny do odchodu autobusu domov, na Slovensko. Slnko hrialo, ľudia chodili a my sme premýšľali nad tým, kam ešte stihneme ísť. Keďže sa však začal ozývať môj i Dominikin žalúdok, voľba bola jasná- najbližšia reštaurácia. Pochutnala som si na skvelých špagetách, po ktorých som sa síce cítila ako nafúknutý balón, ale naozaj stáli za to! Keď sme už pri tej gastronómii, nedá mi nespomenúť krátku dobu prípravy jedla. Ruku na srdce, že sme museli chvíľu počkať na prázdny stôl a pritom som mala jedlo na stole asi do pätnástich minút. Pointou je to, že v Trnave si vždy počkáme dobrú hodinku a mňa, milovníčku jedla, tento nepotešujúci fakt vždy naštve... Odbočila som.  

Po tom, ako sme potešili naše chuťové poháriky sme už sedeli v metre. Výstupná stanica: Florenc. 

- Zostáva nám trocha času. Čo teraz?

-Mc Donalds´?

Aj sa tak stalo. Nedávno sme sa s jednou kamarátkou bavili o tom, že nech sme v akomkoľvek meste, vždy skončíme pri Cheesburgeroch, McChickenoch a iných podobných sračkách (ups, pardon). Dôvod? Každý si tam vždy nájde niečo pre seba. Kultúra fast foodov nás ovláda a skladám poklonu stopercentne odolným jedincom voči týmto svetovým koncernom. Výhoda pre nás je tá, že sme si mali aspoň kde sadnúť (úsmev), znova sa najesť a premýšľať o uplynulých troch dňoch. Napríklad o tom, ...

... prečo neviem o žiadnom poriadnom známom českom street style blogu? 

Pritom by sa stačilo maximálne pätnásť minút prejsť peši, samozrejme v ruke s fotoaparátom po Karlovom moste a počet fotografií by zodpovedal mesačnému uverejňovaniu článkov (ak máte pocit, že preháňam, s chuťou do mňa :). Áno viem, chce to odhodlanie, vedieť sa dorozumieť, mať tú správnu guráž osloviť neznámeho človeka, ale za skúšku to stojí. Aspoň podľa mňa. A dám krk na to, že by si každý jeden z nás vedel zobrať inšpiráciu.Čo vy nato? .) 

..., že sa mi páči atmosféra, ktorá vládne medzi našimi západnými susednými blogermi.

Určite je to i tým, že väčšina z nich žije v hlavnom meste, no za ten čas, ktorý som strávila v ich spoločnosti som si naozaj užila. Kamarátske vzťahy, otvorenosť, súdržnosť. Je naozaj fajn, keď sa popri našich každodenných povinnostiach, iných koníčkoch a radostiach dokážeme zblížiť prostredníctvom blogov. Palec hore.

..., že aspoň v Čechách prišli na to, že blogeri môžu takisto priniesť niečo nové.

Viď predošlý článok.

..., že ešte nechcem odísť. (úsmev)

Nakoniec stačilo prežiť päť a pol hodinovú cestu, čo však s mojou Dominikou nebol žiadny problém. .))

Ďakujem!

P.S.: Ako to tak po sebe čítam, smejem sa na tom, že polovicu textu točím o jedle.

+ Prikladám fotografie môjho cestovateľského outfitu. .)

Maja .)