SMTHG

Mám nový prírastok do botníka, vcelku odlišný od ostatných (čiernych/ hnedých). Možno to, že sú fajn, cena alebo aj fakt, že sú pohodlné a teraz sa dajú v pohode vynosiť. Lebo  "zima".  Som však zvedavá, dokedy mi vydržia. Snáď na jar ešte budú. :) 

Akým topánkam dávate prednosť vy? Klasickým jednofarebným alebo máte radšej nápaditejšie vzorované?

When We´re Gone

Pre nejakým časom som bola spolu s Adamom a Nataly fotiť v jednom lese, ktorý je naozaj krásny a čarovný, no zároveň v sebe nesie i štipku depresie. Fotky vznikli pomerne narýchlo, keďže sa rýchlo stmieva, takže pri odchode sme sa jednoznačne dohodli na tom, že sme tam neboli naposledy... 

Ďakujem za príjemný deň! :)

Na sebe mám vintage blúzku od babičky, Ecco sukňu a topánky z New Yorkeru.

Foto: Nataly Jakubcová

P.S.: Stihli sme nafotiť ešte jednu várku fotiek, ktoré vám potom takisto rada ukážem. 

Dúfam, že Váš včerajšok stál za to a dnešok bude rovnako príjemný. :)  Pekný deň!

Jeden z najkrajších dní v roku je tu!

Zo srdca Vám a Vašim rodinám prajem šťastné a veselé Vianoce, prežité v kruhu Vašich najbližších, pokojné, v radosti, v spomienke na tých, ktorí už s nami nie sú, očakávaní a v úplnom vypnutí od reality. Aspoň dnes.

It

Dnešné menšie prekvapenie, ktoré som vo vlastníctve chcela mať hlavne v lete, avšak lepšie neskôr ako nikdy a najlepšie teraz. Btw, kam som odložila čiernu priesvitnú blúzku? Idem hľadať... Vám prajem pekný večer! :)

Cat People

O tri dni sú tu Vianoce a ja som sa už teraz prekonala, rozumej: včera som nakúpila darčeky všetkým, ktorým som chcela. I keď táto časť roka má pre mňa podstatne iný význam... 
Pri "prehrabávaní" sa medzi vešiakmi oblečenia som natrafila na hrubšie čierne nohavice/legíny (viď foto) so zaujímavým strihom a detailami. Zipsy, semiš, prešívané časti, presne niečo takéto som dlhšie hľadala. Prečo by som sa teda nemala potešiť? :) Navyše sú aj príjemne teplé, takže som ich určite nemala na sebe naposledy... 

Tiše

Vzpomína, jak se jí jednou kamarád ptal, proč je jí divně. Z čeho má pořád deprese.  Jestli ji už opravdu vůbec nic nedokáže rozesmát, naplnit.

Řekla mu znova to samý. Je jí zle. Naprosto ze všeho. Je ji nejhůř jak to jenom jde, nenajde to ani v žádných knížkách a psychologických příručkách, je jí tak, že to už nedokáže pochopit ani ona sama. A to jí děsí ze všeho úplně nejvíc.

Nerozumí si. 

Jen bloudí a bloudí, v kruzích, někdy i minulosti, pořád dokola, v spleti svých snů a ideálů a vizích, které jí nedají spát. A ona pak každý ráno, když se jí spát podaří, myslí jenom na to, že je každou minutou blíž ke konci. K svýmu vlastnímu, který bude patřit jenom jí a nikomu jinému. Jelikož, lidi bývají i v takových situacích natolik sobečtí, neni si vůbec jistá, jak to vše dopadne. Ale to jí momentálně tolik nezajíma.

Teď chce jen zjistit co jí žere. Co je natolik silné, že ji bere i spánek, tu vzácnou chvílku odpočinku a regenerace, jednu z mála věcí, které na tomto světe pořád miluje. 

Ztrácí se, sama sobě. A dobře to ví. 

Myslí si, že stojí před zrcadlem a dívá se, no nic nevidí. Lapá po dechu, křičí, no nikdo jí nenaslouchá. Potřebuje pomoc, no nikdo ji nenabízí. Touží po pochopení, no nikdě ho nenachází. Kde teď jsou všichni ti, kteří si zvyknou říkat přátelé? 

Možná jsou doma, u svých manželek a dětí, smějí se s nima, vyprávějí příbehy a znova se smějí a nekteří z nich se zrovna teď i teší a nevědí, že je tu ještě někdo, kdo je nutně shání. A oni nechodí, jen se teší, doma s rodinama a nic nevědí... 

MHF

Inspiration

Home home, Mum and Dad home

Dnes pokojne, domácky...
Fotila sis. 
Na sebe mám korzet z FF, vintage blúzku, nohavice zo zesáču a náhrdelník Petra Toth.

Right Round

Viac ukážem neskôr! 

Under Pressure

Žijete? :)
Tak som si povedala, že po týždni by sa už patrilo ozvať, takže dnes sme spolu so Sykeskou (a Adamom) po škole vyrazili do ulíc a fotili všetko, čo sa dalo. Dnes teda o niečo viac fotografií. 
Pred tým, ako sa ma v komentároch niekto päťkrát spýta, či mi nebola zima odpoviem, že nie, nebola. :) Treba vrstviť a zbierať teplé svetre, v ktorých prežijete všetko a priznám sa, že ráno som mala aj legíny, no poobede bolo fajn. Tým som chcela povedať len toľko, že by bola hlúposť obliecť sa"na ľahko" len kvôli tomu, že to robia iní a možno sú aj šik, no hazardovať so svojím zdravím, to je najväčšia nezodpovednosť jedinca. Ale to vieme, že áno. :)

No One

...milujem kombináciu čiernej s nejakou výraznou farbou, či už na oblečení alebo na perách, prípadne spojiť oboje dokopy. :) 
Za foto ďakujem Adamovi.
Pekný deň! :)

Loud Pipes

Cez víkend sme sa so sis nudili, tak som sa nahodila do čiernej a vzala si červený rúž, ona fotoaparát a vo veľkom sa fotilo. Robím si srandu. Ale tak som si povedala, že tu dlho nebolo niečo na tento štýl, čo som v minulosti zvykla dávať častejšie, tak obnovujem históriu a nútim vás vzhliadnuť môj narcizmus. Vždy je však šanca vybrať si, áno či nie. :)

P.S.: Milujem prebielené steny, bielu tvár a tento štýl fotiek. Ségra je jednička. 

Krásny večer!

Ratatat

Dnes len fotky.

Na sebe mám Cassani trenč, legíny, tašku a oxfordky z HM, šál ???, ostatné nevidno- akurát do školy alebo na potulky mestom. :)

Za foto veľké dík patrí Sykeske! 

Versace people and details

Zopár fotiek  z Prahy spred dvoch týždňov, na ktoré som úplne zabudla, ale niektoré z toho mála, čo som spravila sa mi páčia, preto by som sa rada o ne s vami podelila. Je viac "details" ako "people", za čo však môžu Beka so Sindy, ktoré som po dlhšom čase konečne videla. ;)))
Snáď sa fotografie zapáčia aj vám, skúšala som nový objektív v interiéri a musím sa ešte veľa učiť. 
P.S.: Všetkým to veľmi seklo. :)
Pekný deň! 

Pumped Up Kicks

Pred chvíľou som sa prihlásila na Facebook a medzi prvými novinkami sa nachádzala fotografia, v ktorej popisku stálo, či ešte nosíme jesenné kabáty alebo či sme ich už vymenili za zimné. Pekná zhoda náhod, práve o tejto téme som dnes chcela napísať zopár riadkov. :) 

Dlho som hľadala kabát, ktorý by bol dĺžkovo pod zadok, širší, čierny alebo sivý a teplejší. A že som našla! Mám to ja len šťastie... Doplnila som teda svoju "zbierku" zimných kabátov o jeden nový kúsok, či však bude najobľúbenejší ukáže však čas a mierka teplomeru. 

Na margo otázky zimný vs. jesenný kabát volím odpoveď: Dúfam, že ešte vytiahnem aj jesenný, prípadne budem vrstviť, avšak všetko v medziach zdravia. 

Zaujímalo by ma, ako ste na tom vy? Chodíte už v zimných bundách/kabátoch/kožuchoch? 

These Boots Are Made For Walking

Pre inšpiráciu a potešenie ženského oka. .)
Ktoré sa najviac páčia vám?
Pekný večer!

I Need A Dollar

 ... nepotrebujem. .)
Ale pripájam zopár fotografií, kde šaty nosím ako sukňu, žltý sveter ako sveter (žltý!) a vôbec sa neusmievam. Napravím! :) 
Foto: Nataly Jakubcová

Versace for H&M

Prebehol rok od poslednej spolupráce H&M a svetovej módnej značky na spoločnej kolekcii, ktorá mnohým módnym nadšencom umožnila vlastniť ikonické dizajnérske kúsky za prijateľnejšie ceny, a my sme do júna tohto roku netrpezlivo čakali na to, kto bude ďalší. Pamätám si na ráno, kedy som sa prihlásila na email a vyskočila na mňa správa: "Túto jeseň navrhne Versace pre H&M kultovú kolekciu." Bodka. Meno bolo teda známe a určite sme mnohí zostali prekvapení, no načrtla sa otázka, čo môžeme od tejto spolupráce očakávať. Uvidíme, na čo sa môžeme tešiť, pomyslela som si. 

A veru sa poniektorí po zverejnení "lookbooku" i tešili. Pre tých, ktorí nebodaj čakali nudné, jednoduché/jednoduchšie spracovanie modelov bez štipky extravagancie, Donatella Versace pripravila nemalé prekvapenie. V kolekcii dominuje ikonický dizajn značky, čiže tešiť sa môžete na farby, divoké potlače, grécky motív meandra alebo odvážne strihy, pri ktorých sa návrhárka inšpirovala doterajšou tvorbou módneho domu. To, či sa vám viac zapáčia klasické modely Versace alebo dáte prednosť oblečeniu nesúcemu znaky posledných kolekcií, je len a len na vás. Po prvýkrát sa však dajú zakúpiť i doplnky do domácnosti, ktoré zahrňujú vankúše a posteľné prádlo s kvetinovými vzormi. 

Here comes the sun

Dávno som nemala na sebe čisto zemité farby, preto som si povedala, že by bolo fajn túto skutočnosť pozmeniť. Dôkazom, že sa tak naozaj stalo, sú tieto fotografie pri jesennom svetle v  historickej časti mesta. Myslím, že by som tak mohla robiť častejšie. :)  
Foto: Nataly Jakubcová
Pekný večer!

Rock Café The Jam

Troška z iného súdku, ale ...
Dočkala som sa! Konečne miesto, kde sa cítim stopercentne vo svojej koži. Lebo HUDBA! A zariadenie.  Koncerty. Rock Café The Jam v Trnave. Ak bývate poblíž odporúčam. Nám po celý čas do nálady hrali "Bítlsáci". :)
Pekný večer!

Prológ

Dobrý den Slovensko,

jmenuji se Ralf Peterson a jsem spisovatel. Moje máma je Slovenka, táta je taky Slovák a já tohle píšu česky jenom proto, lebo se mi tenhle jazyk líbí. Vlastně bych se ještě rád přiznal, že mé jméno je jenom pseudonym, ale na tom až tak nezáleží. Záležím na tom, co vám chci ve své knize zdelit.

Tyhle řádky vyklepávam do starého psacího stroja po dědečkovi v předsíni našeho rodinného domu pričemž ve vedlejší izbě mý sourozenci koukají na hluční laciný hollywoodsky film s ještě lacinejší hudbou a hereckým obsazením.

Hoci mi je už sedumadvadsat let, pořád bydlím se svýma rodičema, co mi nejvíc vyhovuje. Mohl bych se vymlovat na to, že doba je hodně těžká, co opravdu je, ale já to svedu na svou pohodlnost. Jsem k sebe totiž úpřimnej. Nemusím teda potajně vyplakávat nad tím, že jsou v bankách vysoké úroky, že nestíham splácet hypotéku případně se vohlížet za jinou prací. To ne. Žiju si nadprůmerně. Ráno vstanu, uvařím si kafe, pročtu noviny, obleču se, seberu klíče od svýho novýho Bentley a jedu do práce, kde lidi dělají vše za mně. Já jenom sedím, rozdávam příkazy, dohlížim na to, aby všichni kolem pracovali a co je nejdůležitejší, profituji peníze. Hodně peněz. Svému týmu plně důveřuji, přece len, zestavil jsem ich sám. Mám rád svou práci. Poté přijedu domů, lehnu si na gauč, pustím hudbu a nad ničím nepřemýšlím. A když přemýšlím pak píšu. Potajně.

Jsem teda anonymný spisovatel ztracený ve své době, který naslouchá lidem a rád bych vám povyprávěl svůj příbeh o hlouposti lidského pokolení. Protočte na další stranu.  

Maja .)
P.S.: Gramatiku berte s rezervou. :D

Look at me now

Dnes a včera bolo vonku úžasne. Teplo, slnečno, no akoby naschvál keď som poobede vytiahla foťák, začalo fúkať, zatiahlo sa a mne zostala zima. Brrr. Fotky však aspoň nejaké sú a ja len dúfam, že takýmto teplým dňom ešte neodzvonilo... :)
Pekný večer!

New one

Konečne mám hnedé topánky, hovorím si. Pohodlné, pekné, na opätku a pohodlné(!) z HM. Čo hovoríte?
P.S.: Kožušinka je len zvrchu, vo vnútri nie je, čiže na jeseň ako stvorené. :)
Foto: Nataly Jakubcová
Pekný deň, 
Maja .) 

Read his mind

Už to pomaly začína vyzerať tak, že tento blog žije hlavne z archívu, ale aj ten treba niekedy "oprášiť". Dnes tomu nebude inak a prikladám fotky Adama. Najradšej fotím ľudí a veľmi rada fotím jeho, takisto ako sa  s vami o pár záberov vždy rada podelím. Nemôže to byť predsa stále len o ženskom pohlaví. :)

Pekný večer!

Back Door (Wo)Man

Dlho, dlho, dlho som vám chcela ukázať môj nový prírastok "do rodiny", ktorým je tričko The Doors (neviem-opísať-slovami-môj-vzťah-k-ich.-hudbe). Mám k nemu aj jednu úvahu, niekedy nabudúce sa rozpíšem viac, zatiaľ stačí krátky príbeh. 

Kúpila som si ho začiatkom septembra, na jarmoku (úsmev). So spolužiakmi sme sedeli  na lavičke na námestí, keď okolo nás prešla parta rockerov, mali asi päťdesiat, a každý mal na sebe tičko skupiny, ktorú znova-neviem-opísať-svoj-vzťah.k-ich-hudbe. Milujem ľudí, ktorí ich nosia a povedala som si, že by už bolo fajn mať aj to svoje. Vkusné a za primeranú cenu kvalite. Kamarát mi potom povedal, že tam a tam si určite prídem na svoje a veruže som si prišla. Tak mám teda tričko svoje prvé s potlačou, ktoré je moje najobľúbenejšie a porušila som svoje krédo rock v sebe, nie na sebe. :)

Btw, vždy sa usmejem, keď si spomeniem ako som raz šla v škole po schodoch a mladší chalani na mňa zakričali: "Hej, Pink Foyd!" Skoro sa trafili. :)

Pekný večer.

Random BMD

 Prikladám zopár fotiek z BMD. Ja som zo sebou foťák nemala a fotky sú nafotené druhý a tretí deň, prvý teda chýba. Všetkým ďakujem za spoločnosť! :)

Bratislavské módne dni jeseň/zima 2011

Po pol roku sme sa spolu s Alexom znova usadili v priestoroch bratislavského hotela Holiday Inn, v ktorom sa konal šiesty ročník Bratislavských módnych dní 2011- jesenná časť. Prehliadky prebiehali od pondelka do stredy minulého týždňa a témou tohto roku bola káva. Pýtate sa, prečo práve káva? Odpoveď: „Navrhni dizajn kávovaru NESCAFÉ Dolce Gusto Piccolo.“  Myslím, že sa chápeme. Samozrejme na móle nesmeli chýbať ani slovenské „celebrity“ v zastúpení moderátoriek a tanečníkov, ako i politici, ktorí celému podujatiu dodali ten „správny šmrnc“. Keď už nič iné, aspoň sa veľa písalo, že áno...

Tieto tri dni však majú svoje opodstatnenie. Tým je prezentácia tvorby   (zväčša) talentovaných slovenských a českých módnych návrhárov, ktorým účasť na BMD môže načrtnúť vcelku svetlejšiu budúcnosť. Držím palce!

It's My Life

 

ČB.
Čierna.
Srdce na kĺúčik. 
Linky. 
Vlasy obtočené na prstoch.
Záhrada. 
Napadlo ma, že by som niekedy mohla pripojiť i skladbu, ktorej názov je v nadpise (pokiaľ ste si teda všimli, že nadpisy sú na 90 percent názvy piesní), takže tu je prvá.  Erica and The Animals som videla a počula  naživo, koncom leta koncertovali spolu s inými skvelými hudobníkmi na Devíne a zakaždým, keď si na ten večer spomeniem, mám zimomriavky. Precitnem. Hrali prevažne novšie veci, no dočkala som sa aj jednej z mojich srdcoviek "House of the Rising Sun". Škoda len, že Eric nezaspieval aj o mojom živote. Napísala by som viac, ale bolo by to nadlho a zároveň tak ťažké popísať to, čo som naozaj prežívala. :)

Short long short

Po poslednom článku vás nechcem znova "mučiť" dlhými textami, preto pár fotiek z pondelka. Je tu ten čas, ktorý kamarát z duše neznáša. Čas, kedy ráno je ráno stupeň nad nulou a my chodíme zmrznutí v teplých bundách či kabátoch, no poobede stačí teplejší sveter a pár slnečných lúčov. Teda aspoň v Trnave to zatiaľ tak bolo.)

Intímna závislosť

Strhol si nikotínovú náplasť a hodil ju na zem. Zasraný výmysel farmaceutík, pomyslel si. Giganti, ktorí z nás dokonale ťahajú peniaze za to, čo nepotrebujeme. Napríklad nikotínové náplasti. Trend natoľko rozšírený, že ich dostať kúpiť v každej lekárni. Vydržia týždeň a vaša peňaženka je o dvadsať eur ľahšia. Kto je teda väčší výpalník? Tabakové spoločnosti či výrobcovia odvykacích pomôcok? Pritom je celá tá vec so závislosťou a odvykaním vo vašej hlave, stačí len chcieť. Ide o princíp, vždy ide o princíp.

Alebo nikotínové žuvačky- placebo efekt ako vyšitý. Pri slovách je vedecky dokázané ho striasalo. Kašle on na vedu. Na ich pseudovedu.

Tip kúpiť si náplasti a lepiť si ich na telo dostal od svojej novej frajerky. Teda, tip ako tip. Šlo skôr o naliehanie. Markova priateľka bola žena, ktorá si od prvého momentu zamilovala jeho osobnosť, jeho hudbu, ktorá ho sústredene počúvala, hltala každé jedno slovo a nenávidela tabak. Preto mu dala na výber. Buď - alebo. Tak si teda vybral ju.

Sadol si na tmavohnedý gauč uprostred chaosu, ktorému hovoril byt. Čierny nábytok, steny oblepené plagátmi jeho obľúbených skupín a spevákov. Popri škole brigádoval v obchode s hudobninami do ktorého zakaždým spolu s novým CD dostali i jeden kus plagátu. Reklama do výkladu. Keďže Mark bol človek bezprostredný, so šéfom si rozumel a hoci pracoval v obchode krátko, plagáty si mohol po určitom čase vziať domov práve on. Také nemal nik iný. Mark bol vtedy frajer.

Po zemi sa povaľovala kopa papierov, čistých i zapísaných notami. Na malom drevenom stolíku so sklenenou výplňou zbadal bielu papierovú krabicu, dva vínové poháre a prázdnu fľašu. Cítil vôňu zvyškov salámovej pizze, ktoré večer nedojedol. Keď nefajčil, jedol i pizzu. Jedlo, ktoré z duše neznášal. Pri každom jednom prehltnutom kúsku myslel na tlsté americké decko, ktoré si ako bonus doprialo hranolky. Bolo mu z toho na zvracanie. Nie z tých detí, ale z nezáujmu ich rodičov o zdravie svojich potomkov.

Aj v tej chvíli bola túžba zapáliť si silnejšia ako on. Zatvoril oči a myšlienkami sa vrátil do minulosti.

Prvýkrát sa nadýchol ako šestnásťročný. Bol na oslave osemnástin svojho kamaráta. Alkohol tiekol potokom, detské orgie bolo vidno na každom kroku a hlasitosť hudby sa nedala prekričať. Mark nepil, nebalil dievčatá, iba počúval hudbu.

 Na stole oproti nemu bola pohodená krabička červených Marlboriek. Pohľadom ju skúmal a napadlo ho, aké to asi je. Aké je potiahnuť si. Jednu si zapálil. Na ten pocit nezabudne do konca života. Trpká chuť, roztrasené ruky, slabý kašeľ. V tej sekunde sa uprostred obývacej izby jeho kamaráta Petra zrodila Markova závislosť.

~ I'm A Man ~

Dlho tu nebol. 

Hľadali sme zlých chlapcov!

Myslím, že bol pondelok, keď som kamarátovi písala, že Lenka Sršňová bude mať v Cvernovke prehliadku. jeho reakcia bola "ÁNO! A Maja, tam musíme ísť!" Aj sme šli a po roku sme to znova všetko zažili... Skvelé modely, hudba, atmosféra, ľudia, bar, after, pre mňa skvelé všetko.
Lenkina tvorba bola na mojom blogu neraz prezentovaná, preto dúfam, že vám ju už nemusím bližšie predstavovať a môžem prejsť rovno ku štvrtkovému večeru. Kolekcia Bad boys wanted nám okrem zlých chlapcov predstavila aj dámske modely, v ktorých dominovala bavlna, syntetické materiály či hodváb. Apropo, pozrite fotky. 
1 mólo, 31 modelov, slovami nemožno vyjadrené množstvo inšpirácie. 
Keď som sa sem-tam porozhliadla po hosťoch, ich tváre prezrádzali, že si celú show užívali. Samozrejme, nesmela chýbať kapela. Hlavami sme prikyvovali na Billy Barman, o šperky sa postarala Radka Kovačíková, topánky boli z Humanicu.  
Teším sa na ďalšiu Lenkinu prehliadku pretože viem, že si ju znova užijem a  takisto viem, že bude o všetkom, nie o niečom! :) 
PS.: Grafika a scéna!
P.S.1: Ak vás zaujímajú všetky modeli a chcete vidieť pekné kvalitné fotky, kliknite sem.
P.S.2: Ak vás zaujíma, čo o kolekcii prezradila samotná Lenka, kliknite sem. 
Prvú fotografiu odfotila LeSimple. 

Travelling Riverside Blues

Dnes viac fotiek, ako slov.... 
"Outfit post". V jednom z minulých článkov som sľúbila fotografie čiernej vesty + koženkovej bundy, a keďže sľuby plním (snažím sa), dnes sú tu. Momentálne je vesta mojim favoritom číslom jedna a je tým najlepším, čo som si v poslednej dobe zaobstarala... Vďaka za ňu!  
Zajtra sa môžte tešiť na článok z prehliadky Lenky Sršňovej s názvom Bad boys wanted. Skvelý zážitok!

Silná trojka na uzol

Dva z nich ste už na blogu mali možnosť vidieť, jeden však doposiaľ nie. Nový prírastok som si kúpila na konci prázdnin. Spočiatku som na neho len pozerala- nebola som si istá, ako a či ho vôbec vynosím, no po piatom pohľade som ho už kupovala. A veruže nosím! Všetky tri. :)

Stay Awake

Low Rider

Prihlásila sa na youtube a pustila ju. Perkusie, ústna harmonika a trenie dreva. Dokonalá symfónia zvuku.

Započúvala sa a pocitila ju v sebe. Pocítila šelmu. Nespútanú, divokú ženu bez hraníc a obmedzení.

Sediac v koženom kresle vo svojom milánskom byte v obtiahnutých čiernych legínach, čipkovanom krátkom čiernom tielku a priesvitnej zelenej blúzke sa začala pomaly hýbať do rytmu latina. Ľavou rukou schytila mokré vlasy, prešla si nimi po líci a priložila si ich k ústam. Cítila vôňu žihľavy a uvedomila si, ako veľmi ich miluje. Svoje vlasy. A koľko chlapov po nich šalie. Dlhá, tmavohnedá vlnitá hriva s výrazným leskom, vždy dokonale upravená. Usmiala sa. Predklonila sa a rýchlym pohybom ich prehodila dozadu. Tak ako to vie len ona.   

- All my friends know the low rider...

Rukami si prešla po líniách svojho tela. Končekmi prstov sa dotýkala svojho pása, bokov a pomalým pohybom prechádzala od stehien ku kolenám. Zastavila sa. Otvorila dlane a pritlačila. Dráždivým pohybom sa vracala ku stehnám. Dlane zovrela najpevnejšie ako sa len dalo a celú svoju váhu preniesla na svoje nohy. Na jej sexi dlhé nohy.  

- Low rider is a real goer...

Saxofón. Očami narazila na okuliare s matnou leoparďou potlačou a nasadila si ich. Bradou sa dotýkala ramena, ktorým pomaly začala krúžiť. V tej chvíli bola neskutočne sexi a dobre to vedela. Zvlhnutým jazykom si prešla po hornej pere a rukami si obopla pás. Pomalé vlnenie sa do rytmu hudby prerastalo do vášne.

Pevne zovrela obe operadlá kresiel a otočila sa. Bolo to len o nej, hudbe a o tom, čo v nej je. Čo v nej naozaj je.

Vlnivým pohybom začala pomaly vstávať. Zahľadená pred seba vykročila pravou nohou vpred. Jedným krokom, tak ako to mala vo zvyku. Prstami druhej nohy sa obtierala o podlahu. Okrem vlasov milovala aj svoje nechty na nohách. Vždy bezchybne nalakované. Na červeno.

Elektrické piano. Zvoľna a prirodzene zdvíhala ruky smerom k rustikálnemu stopu jej bytu. Zdvihla hlavu a pozorovala hru svojich prstov. Dlhých štíhlych prstov, ktoré v sebe niesli znaky jej duše. Duše umelkyne.

- Take a little trip and see...

Znova podišla dopredu. Otočila sa a krúživým pohybom upozorňovala štyri steny prázdneho bytu na to, aký dokonalý zadok má. Vedela aj to. A patrične to využívala vo svoj prospech. Vždy keď sa dalo.

Bubny. Tancovalo celé jej telo, každý jeden sval. V tvári mala ten zmyselný pohľad, ktorým si dokázala každého podmaniť. Nemyslela na nič. Možno na to, že by bolo fajn, keby netancovala sama. Ale aj tanec jedného dokáže byť horúci. Aspoň ona ho horúcim dokáže spraviť.

- Take a little trip with me...

Údery bonga. Rozopína si blúzku, gombík po gombíku a jemným pohybom ju dáva zo seba dolu. Do úst si vložila ukazovák a zahryzla. Vzrušovalo ju to. Tie jej prsty a hryzkanie. A latino. Zažívala svoju vlastnú nekončiacu extázu.

Precitla. Schytila mobil, padla na zem a vytočila číslo. Zazvonil a ona čakala.

Text vznikol pri počúvaní tejto úžasne piesne. 

Maja

Naše BLAF-ovanie

Zuzana Serbák

Daniel Rybakken, zrkadlo Right Angle Mirror 2011