When I´m gone

Adam mi povedal niečo v tom zmysle, že som bola za vojačku. .) ALE! Ten nový (nový ako nový... ) ruksak. Milujem ho. Milujem tie farby, materiál, všetko! konečne nosím do školy aj niečo iné ako tašku alebo kabelku. Mama nado mnou stále krúti hlavou. teda ani tak nie nado mnou, ako nad mojim štúdiom a princípom týkajúceho sa školy. Ale to je nadlho. :) Dnes ma však veľmi potešila.... Musím sa s vami podeliť, veľmi ma to potešilo! Moji rodičia o mojom blogu vedia. povedala som im to pri jednej príležitosti, ktorá sa však nakoniec neuskutočnila, ale nevadí.. Taktiež si všímali, že sa častejšie fotím atď. Nabudúce prezradím viac. Dnes však mamina (mimochodom volá sa ako ja, Majka, pardon, ja som len Maja, jej hovoria Majka .) prišla do mojej izby a keď ma videla (znova) za PC, len sucho rodičovsky-matersky-unaveno povedala: "To nemôžeš robiť niečo užitočnejšie?" Ja som len neprítomne a s úsmevom odpovedala: "Mami, ale ja píšem článok." Na moje prekvapenie len dodala, že tak dobre, píš. :) Viem, je to moja osobná vsuvka, moje osobné "kecy", ale v tej chvíli a aj teraz ma to veľmi teší. Neteší ma však to, že sa mi v tomto článku stále opakujú slová veľmi, teší, potešilo. Asi vás to už nudí. :)

Neviem prečo, ale dnes si ma zasa ľudia čudne premeriavali. nepísala by som to normálne, lebo to určite poznáte aj vy, ale nechápem čo bolo na mne dnes také vyzývavé/ odpudzujúce/nezvyčajné.

Na záver len toľko, že si dnes pekne pospím. nepíšem to preto, aby som vás provokovala, ale naša škola slávi 20. výročie od jej znovuzaloženia a zajtra poriada Výročnú akadémiu. priznám sa, ani neviem presne ako sa to volá. Vtip je v tom, že tam máme byť až na tretiu, teda, ako sa poznám na štvrtú. :D 

Maja .)