Michaela Bednárová

Slovenská textilná dizajnérka rozpráva o svojich skúsenostiach z vysokej školy, zahraničnej stáži vo Fínsku, značke Puojd ale aj o tom, kde čerpá inšpiráciu. Michaela Bednárová.

"Päť mesiacov na fínskej škole zo mňa vyformovalo to, čím som."

Kedy si si povedala: "Chcem byť textilná dizajnérka!" ?

Takto priamo asi až po stáži v Rovaniemi. Dovtedy som sa nevedela rozhodnúť, či sa chcem venovať voľnej tvorbe alebo dizajnu. No nakoniec som sa viac cítila ako ryba vo vode v tvorbe úžitkových vecí.
Prečo práve textilný dizajn? Uvažovala si aj nad módnym návrhárstvom?

Nikdy som sa necítila a stále sa necítim ako módna návrharka. Síce je ťažké zadefinovať, kde je rozdiel medzi módou a tým, čo robím... Prečo textilný dizajn? Svoju silnú stránku som našla v tvorbe dezénov, spája sa tam farebné cítenie, zmysel pre kompozíciu a veľa veľa možností nachádzania nových prístupov. Spontánnosť a nepresnosti v tlači môžu byť zámerom a dokonca i cieľom. Kdežto pri navrhovaní odevov musí byť človek sústredený, presný a precízny. A ja takú povahu veľmi nemám. V mojej ideálnej predstave by som mala človeka na tú módnu stránku veci a ja by som sa venovala len dezénom a tlači. Možno už na jeseň takáto spolupráca príde, nechajme sa prekvapiť.

Držím ti palce! Po strednej škole si sa dostala do Bratislavy, kde si začala študovať na VŠVU. Ako si sa vysporiadala s novým prostredím a kritikou?

Čo sa týka prostredia, trvalo mi asi dva roky, kým som sa v Bratislave začala cítiť ako doma. Ale veľmi rýchlo som si zvykla na nových ľudí, ktorí boli a sú to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Spolužiaci boli v podstate jediná kritika, ktorú mi škola dala, vari s výnimkou stáže na šperku a obhajobami mojej diplomovej práce.
V čom vidíš výhody, prípadne nevýhody štúdia tvojho odboru na Slovensku?

Asi nie som schopná hovoriť o výhodách v mojom prípade. Skúsim objektívne- výhodou je, že je tu málo vysokých umeleckých škôl a tak sú vybraní študenti šikovnejší. Čo ale z roka na rok menej platí. Keď som sa hlásila na školu, bolo nás na prijimačkách cca 200 a z toho vybrali ôsmych. Dnes sa na niektoré odbory hlási menej ľudí, ako môžu prijať. V tomto vidím najväčší problém. Ale to je asi prirodzený vývoj spoločnosti, ktorá je prudko materialistická.
Rozhodla si sa vyskúšať zahraničnú stáž. Prezradíš viac?

Stáž v zahraničí mi pripadala ako jediná záchrana. Na VŠVU som sa nevedela zaradiť, vedela som, že chcem robiť s textilom, ale ako som už spomínala, nie som veľmi sústredená a presná povaha a to sa na textilných odboroch na Slovensku veľmi nenosí. Potrebovala som iný pedagogický prístup, individuálnejší, motivujúci a silnejší. A možno to je naozaj len tradíciou, akú má textil v danej krajine. Kým u nás sme odchovaný Dorkou a nadovšetko staviame ručné práce (ak výroba netrvá pol roka, tak artefakt nie je dosť dobrý), Škandinávia má Marimekko. U nás na školách dodnes dávajú študentom témy ako inšpirácia paličkovanou čipkou, v škandinávii vás nenútia spracúvať témy, ktoré vás naozaj nezaujímajú, študentov učia pracovať komplexne- od počiatočnej myšlienky (ktorú treba podať vo forme prezentácie) cez spracovanie po finálny produkt (ktorý treba predať). Päť mesiacov na fínskej škole zo mňa vyformovalo to, čím som.

"Nikdy som sa necítila a stále sa necítim ako módna návrharka. Síce je ťažké zadefinovať, kde je rozdiel medzi módou a tým, čo robím... "

Momentálne sa živíš značkou Puojd. Platí tvrdenie, že sa dá textilný dizajn ľahko uplatniť v reálnom svete?

Ľahké to má dnes v textilnom priemysle asi len Čína a Bangladéš. (úsmev) 
 Ako vznikol názov "Puojd"?

Dlhým hľadaním originálneho a slovensky znejúceho slova, na ktoré je voľná doména a ktoré mi nikto nikdy neukradne.
Čo je kľúčovým prvkom tvojho dizajnu?

Potlače, hravé a znakové.Tematicky to je hlavne spracovanie slovenského štátneho znaku. Puojd sa ale rozširuje o ďalšie línie, prvou bolo BASICS, čo boli veci strihov Puojdu, ale bez potlačí (obnovíme ju opäť na jeseň). Najnovšie dieťa Puojdu je Wink- pestrá veselá móda s odvážnejším dizajnom, ktorá sa neohraničuje žiadnou témou. Wink vznikol takým prirodzeným vývojom mojich dezénov, keď sa už slovenské trojvršie dostalo do polohy nanukov a cítila som potrebu uletieť do inej roviny. Navrhovanie Winku je pre mňa úplne nová výzva, preto stále nemôžem tvrdiť, že kolekcia je hotová a celistvá. No už čoskoro tomu tak bude.

Ako vyzerá tvoj zákazník?

Úžasne! Úplne najkrajší sú Štramáci a Zubaté. A ak mám odpovedať serióznejšie, sú to ľudia, čo majú radi originálne veci, nezapadajú do šedého priemeru a vedia oceniť kvalitu výroby na Slovensku.
Tvoje dizajnérske kúsky sú už na Slovensku dobre známe. Orientuješ sa i na zahraničie?

Na Slovensku som stále nedosiahla maximum, no samozrejme že zároveň s úsilým o maximum na Slovensku sa snažím o začiatky úspechu v zahraničí.
Kde čerpáš inšpiráciu?

Nemám jedno čerpadlo, ona si ma nájde vždy inde. Raz v mojej hlave, potom na hrádzi, či na ulici, naposledy v múzeu!
Čo ty a tvoj štýl obliekania? Ako by si ho charakterizovala?

To by som rada nechala na iných. Mám dosť veľa kúskov z puojdu, treba predsa testovať nositeľnosť. Mám aj veľa kúskov od Lenky Sršňovej, v ktorých sa cítim ako v slovenskej verzii Sexu v meste. Doplnky mám tiež výsostne dizajnérske- šperky od Lucie Bartkovej alebo Radky Kovačíkovej. A verte mi, keby naša spoločnosť nebola taká ako je... táto odpoveď by bola oveľa šťavnatejšia.
Veríme... Na akú vec vo svojom šatníku nedáš dopustiť?

Hmmm, asi šály z fínskeho sekáča. Sú ručne háčkované, strašne praktické a krásne a nosím ich už niekoľko rokov. A neomrzeli ma. Mám rada, keď sú veci nadčasové.
Čo robíš, keď práve netvoríš?

Socializujem sa. (úsmev)
Prezradíš na čo sa v najbližšej dobe môžme od teba tešiť?

Na hotovú kolekciu Winku, ku ktorej pripravujeme s mojim marketingovým poradcom Michalom Belejom skvelú kampaň. Ľudia sa veru majú na čo tešiť. 

Ďakujem za rozhovor! Viac na puojd.sk 

Foto: Katarína Bell, Jakub Gulyáš, Michaela Bednárová

Maja .)