Don't be sad when the sun goes down

Dnes som bola spolu s mojou kamarátkou Dominikou v bratislavskom ateliéry/showroome Lenky Sršňovej. Pofotili sme, porozprávali sme sa, jednoducho príjemne strávené dopoludnie. Na článok spolu s fotkami sa môžte tešiť zajtra. .)


Ako ste si poniektorí už zrejme všimli, neodmysliteľnou súčasťou môjho šatníka sú kabáty a všetko, čo sa na ne podobá a dnes som svoje pravidlo samozrejme neporušila. Niektoré som pobrala mame či dostala od tety (možnosť vrátenia a požičiavania mi padne vhod) alebo kúpila v SH. Priznám sa, jeden čierny mi kúpila mamina v Peacocks London asi pred tromi rokmi. Je mi dobrý dodnes plus vyzerá ako nový.  Týmto som chcela povedať len toľko, že dávam prednosť tým z "druhej ruky", pretože mi za prvé sedia lepšie a za druhé, nepodobajú sa na tie, ktoré vidno v našich uliciach (zriedka sa mi páčia v obchodoch, keďže sú takmer všetky rovnaké- česť výnimkám). Okrem Dominiky mi teda robil spoločnosť i tento dlhší "vojenský" kaki kabát., ktorý som v SH našla po Vianociach. Hoci je dlhší a povedala som si, že treba skúsiť aj niečo pod kolená, dokonale zvýrazní siluetu postavy a pás. V tomto prípade ma "podržala" i moja výška. 
Čo sa búnd týka, do oka mi padli  tie s kožušinovou aplikáciou, napríklad na kapucni či golieri. 
Zaujímalo by ma, čomu dávate prednosť vy? Bunda alebo kabát?

Krásny zvyšok dňa! 

Maja .)